Kardinál Erdő Komentáre

Vyhlásenia Jeho Eminencie kardinála Pétera Erdő, prímasa Maďarska, ostrihomsko-budapeštianskeho arcibiskupa, týkajúce sa združenia "Hnutie Plameň lásky Nepoškvrneného Srdca Panny Márie".

  1. Citáty pochádzajú z jeho homílie z 1. júna 2009 v Máriaremete na sviatok Päťdesiatnice. "...Osobne verím, že dokončenie revízie Duchovného denníka Alžbety Kindelmannovej a Pravidla Združenia modlitby "Plameň lásky" na jar tohto roku je znamením oživujúceho Ducha Svätého. Toto hnutie teraz so súhlasom biskupov pôsobí v mnohých diecézach sveta a darí sa mu aj tu v Maďarsku, v krajine jeho vzniku. Zistili sme, že prináša autentickú katolícku spiritualitu a úctu k Panne Márii, ktorá je v úplnom súlade s katolíckou vierou. Kiež by toto uznanie udelené v našej diecéze prispelo k duchovnej obnove nášho spoločenstva veriacich a nášho ľudu. Túto sobotu (6. júna o 11.00 hod.) slávnostne vyhlásime tento aprobát v kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Kispeste."
  2. Príhovor kardinála Pétera Erdőa v Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Kispete (6. júna 2009) na 10. národnej konferencii Plameň lásky (Maďarska).
    Kardinál: "Pochválený buď Ježiš Kristus"
    Verní: "Nech je večne chválený. Amen!"

"Veľmi pekne ďakujem za milé slová, ktoré mi venoval váš pastor a vedúci hnutia Plameň lásky. Duch Svätý bude určite pôsobiť v Cirkvi až do konca čias. Často celé spoločenstvo Cirkvi prijíma vnuknutia, ktoré pôvodne vyšli zo srdca kresťana, ktorý bol úplne oddaný a hlboko veriaci. Po preskúmaní týchto podnetov ich nástupcovia apoštolov nakoniec prijmú ako Božie dary pre celú Cirkev.

Po mnoho storočí sa cirkevná inštitúcia a charizmy vnímali ako dve odlišné skutočnosti, ktoré akoby stáli proti sebe. Naopak, dejiny Cirkvi ukazujú, že skutočne autentické charizmy (tie zvláštne Božie dary, ktoré boli dané veriacim osobám v prospech Cirkvi) a inštitucionálna štruktúra ustanovená Kristovou vôľou sú vo vzájomnom prísnom vzťahu.

Najkrajším príkladom sú dejiny rehoľných rádov. Veľký zakladateľ rádu je skutočne charizmatická osoba, ako bol svätý František a svätý Ignác z Loyoly. Vo svojej dobe boli mimoriadnym fenoménom. Cirkev sa tak veľmi teší z hodnoty ich spirituality a tej formy života, ktorú predstavujú, že na zakladateľa volá: "Neodchádzaj!". Chceme, aby táto forma života zostala a aby táto charizma v Cirkvi pretrvala. Takto sa rehoľné rády a ich charizma stávajú súčasťou inštitucionálnej Cirkvi.

Poviem ešte viac. Kristus sám, jeho osoba a jeho poslanie, putuje po ceste dejín Cirkvi. Ježiš povedal svojim učeníkom: "Ako mňa posiela Otec, tak aj ja posielam vás." (Jn 20, 21) Preto Cirkev na zemi ako viditeľné spoločenstvo pokračuje v Kristovom poslaní. Z toho vyplýva, že Cirkev nie je len vonkajšou ľudskou organizáciou. Skôr žije vo svete. Cirkev tiež nie je len nejakou neviditeľnou, tajomnou skutočnosťou milosti. Tá istá Cirkev je zároveň neviditeľnou skutočnosťou a viditeľnou spoločnosťou. Nie sú to dve odlišné veci. Niekedy ľudská krehkosť a ľudské dejiny vytvárajú prekážku. V danom historickom okamihu sa však v Cirkvi objavuje niečo krásne, nová možnosť pre Cirkev. Verím, že to platí aj pre "Hnutie plameňa lásky".

Veriaca žena Alžbeta sa modlí a počuje hlasy vo svojej duši. Vníma, že tieto nádherné hlasy pochádzajú od Panny Márie. Nikto sa nepýta - keďže to nie je dôležité -, aká je povaha zážitkov, ktoré opisuje vo svojom Duchovnom denníku. To nie je úloha, ktorú si Cirkev v týchto rokoch posudzovania vzala na starosť. Nesnažila sa rozoznať nejaké zvláštne dianie alebo nadprirodzený jav. To, čo sme hlboko a vážne skúmali, je obsah posolstva.

Hoci sme sa v Maďarsku ešte nemohli oficiálne zaoberať touto otázkou, táto spiritualita sa rozšírila do mnohých krajín sveta a priniesla pozitívne ovocie. Pred prijatím tohto rozhodnutia v Budapešti sme sa rozprávali s biskupmi, kňazmi a ľuďmi z iných krajín. Rozprávali sme sa aj s dušpastiermi v našej krajine. Dosvedčili, že Plameň lásky prináša ovocie v životoch jednotlivých osôb a spoločenstiev. Tieto svedectvá boli veľmi pozitívne a my vieme, že dobrý strom prináša dobré ovocie.

Potom sme zriadili komisiu. Rôzni kňazi preskúmali písomné dokumenty vrátane samotného Duchovného denníka, dokumentáciu nadácií mimo Maďarska a uznania, ktoré tomuto hnutiu ako súkromnému združeniu veriacich udelili miestni biskupi v mnohých častiach sveta (od Brazílie po Mexiko). Len pred krátkym časom bolo toto vyšetrovanie ukončené. Na záver naša Cirkev uznáva ako autentické, v súlade s katolíckou vierou, všetky materiály obsiahnuté v Duchovnom denníku. Aj táto arcidiecéza sa domnieva, že činnosť, život a pravidlá tohto spoločenstva sú v súlade so všetkým, čo charakterizuje hnutia spirituality a autentické spoločenstvá Katolíckej cirkvi.

V tomto bode dostáva celá Cirkev túto charizmu ako dar od Boha. Namiesto toho, aby sme na tento dar zabudli, mali by sme ho postaviť na svietnik, aby osvetľoval všetko v dome. Keďže sme už videli účinky milosti vyliatej v mnohých iných krajinách, modlíme sa, aby táto charizma zažiarila na celú krajinu Maďarsko. Z tohto dôvodu som požiadal vyššieho riaditeľa arcibiskupského úradu, aby prečítal tento dekrét."